Ďateľ

NIEKOĽKO POSTREHOV Z RUSKA V ŠIRŠEJ PERSPEKTÍVE Dnes postrehy z Ruska a o Rusku. Médiami sa prehnala správa o tom, že Rusko sa chystá rozšíriť stavy bojového personálu o 180 000 nový regrútov. Výcvikový program sa začne v decembri 2024. Dostupné zdroje hovoria o tom, že výcvik vojaka na plne bojaschopnú úroveň trvá v ruských pomeroch približne dvanásť mesiacov. Nové posily by teda mohli byť nasadené do bojov na Ukrajine v decembri 2025. Čo z toho vyplýva? Buď sa Rusko pripravuje na veľmi dlhú vojnu, alebo sa usiluje psychologicky zlomiť Ukrajinu, ktorá nemá toľko ľudských rezerv ako jej protivník. Pravdepodobná je aj kombinácia oboch možností. Predseda Rady národnej bezpečnosti Ruskej federácie Sergej Šojgu minulú piatok rokov v Pchjongjangu s vodcom Severnej Kórei Kim Čong-unom. Tento pondelok mal zase schôdzku s prezidentom Sýrie Bašárom Asadom a v utorok sa v Teheráne stretol s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškjánom. Čo z toho vyplýva? Tvrdenia, že odvolanie Sergeja Šojgu z funkcie ministra obrany a vymenovanie na čelo ruskej bezpečnostnej rady znamenalo jeho výraznú degradáciu, boli mylné. Šojgu sa stretáva s bezpečnostnými a obrannými partnermi Ruska viac ako nový ruský minister obrany a zhráva vo vojenskej a bezpečnostnej stratégii naďalej mimoriadne významnú úlohu. Zoznam navštívených krajín navyše dokresľuje mnoho vektorovú stratégiu Ruska. Arménsko oznámilo, že zatklo troch a pátra po štyroch ďalších osobách, podozrivých zo sprisahania zameraného na uskutočnenie štátneho prevratu a zvrhnutia vlády v Jerevane. Piati podozriví sú občanmi Arménska, dvaja bývalí obyvatelia Náhorného Karabachu. Podľa vyhlásení arménskych úradov sedem podozrivých osôb verbovalo iných Arménov a poskytlo im finančné prostriedky na vycestovanie do Ruska, kde mali absolvovať vojenský tréning. Následne sa mali takto naverbované osoby usilovať o prijatie do arménskej armády. Čo z toho vyplýva? Ak sú informácie úradov v Jerevane správne (predbežne niet dôvodu pochybovať), Rusko sa usiluje zatiaľ skrytým spôsobom odvrátiť alebo aspoň sťažiť čoraz bližšiu spoluprácu Arménska so Západom a najmä s členskými štátmi NATO. Južný Kaukaz je z hľadiska bezpečnostnej stratégie Ruska takmer rovnako významný ako Ukrajina. Zdá sa, že aj na tomto fronte môže byť ešte horúco.

NEZDAŇUJTE KNIHY, ALE BOHATÉ MEDIÁLNE DOMY Mám návrh. Ponechajte DPH na knihy na aktuálnej úrovni. Zvýšte daň z príjmov pochádzajúcich z reklamy uverejňovanej v elektronických, tlačových a internetových médiách prevádzkovaných obchodnými spoločnosťami na 65 percent. Tento návrh sa nedotýka vysielateľov verejnej služby. Zvýšte daň z príjmov pochádzajúcich z predplatného tlačených, elektronických a internetových médií prevádzkovaných obchodnými spoločnosťami na 50 percent. Predchádzajúce dva body sa nevzťahujú na (i) médiá s príjmami z reklamy a predplatného nepresahujúcimi 500 000 eur; (ii) fyzické osoby s príjmami z reklamy a predplatného na internetových platformách využívaných najmä individuálnymi blogermi. Ak toľko volajú po solidarite a spravodlivosti, mali by aj novinári, médiá aj ich vlastníci prispieť na zaplátanie diery vo verejných financiách. Napokon, aj progresívne médiá prispeli k rozvratu štátnej kasy, keď nehanebne hrabali zisky z reklamy na pandemickú propagandu režimu šialenca z Trnavy.

NEZMYSELNÉ RONENIE SĹZ NA HROBE NAKA K 1. septembru zanikla NAKA. Namiesto nej vznikli tri útvary s celoslovenskou pôsobnosťou. 1. Úrad boja proti organizovanej kriminalite; 2. Národná protidrogová jednotka; 3. Protiteroristická centrála. Poniektoré tlačové orgány nahlas vzdychali a isté politické kruhy ochkali, že doteraz proti korupcii bojovali fantastickí špecialisti NAKA, no odteraz majú všetci zločinci v bielych golieroch eldorádo, lebo agentúra bola bez náhrady rozpustená. Pridružili sa aj poznámky adresované viac bruselskému ako domácemu publiku, že sa chystá veľké rozkrádanie eurofondov a podobné alarmujúce zvesti. Mám tri poznámky. Po prvé, Úrad boja proti organizovanej kriminalite je členený dovedna na päť útvarov. 1. Protizločinecká jednotka. 2. Protikorupčná jednotka. 3. Jednotka finančnej polície. 4. Jednotka finančného vyšetrovania a analytických činností. 5. Odbor podpory riadenia. Aj keď pod inou strechou, vyšetrovanie korupcie, nezákonných finančných operácií a iných majetkových machinácií zjavne ostáva aj naďalej na centralizovanej úrovni. Na príslušné jednotky ÚBOK boli preradení vyšetrovatelia a operatívni pracovníci NAKA na základe predchádzajúcej špecializácie. Po druhé, napriek niekoľkým svetlým výnimkám na bývalej NAKA ani na zrušenom ÚŠP nepracovali ľudia s adekvátnou odbornosťou, aká by im umožňovala vecne správne posudzovať komplikované obchodné prípady. Tomu zodpovedala aj kvalita dokazovania. Len nedávno ronili tlačové orgány slzy za majorkou JUDr. Martinou Babacsovou, pretože ohlásila odchod do civilu. Počas písania pripravovanej knihy o Lipšicovi som mal príležitosť oboznámiť sa s jej uzneseniami. Nezvládla ani základy slovenskej štylistiky a morfológie, nie to odborné posudzovanie napríklad privatizačných procesov alebo prevodov majetkových podielov. Aj preto považujem spomienkový optimizmus v súvislosti s NAKA za krajne nenáležitý. Po tretie, centrálne riadené útvary na policajnom prezídiu a miešanie operatívy s úsekom vyšetrovania nerobia dobrú krv. Najlepšie by bolo, ak by na jednotlivých krajských riaditeľstvách Policajného zboru pôsobili samostatné úrady vyšetrovania. Tak po línii kriminálnej polície, ako aj na úseku vyšetrovania by mohli mať krajské riaditeľstvá akési malé ÚBOK-y, zamerané na objasňovanie najzávažnejších foriem kriminality. Všetko centralizované na najvyššej úrovni časom ovládne jedna alebo dve-tri záujmové skupiny a o pár rokov budeme tam, kde sme po voľbách 2023 nechceli byť.

ÚVAHA NA OKRAJ MIŠKOVHO ODVOLÁVANIA Text tohto statusu, respektíve myšlienky v ňom uvedené, som mal v hlave už niekoľko rokov. Odhodlal som sa to napísať a zverejniť až dnes, pretože parlamentný cirkus okolo odvolávania Miška je vhodnou príležitosťou na ventilovanie nižšie ponúkanej úvahy. Odvolávanie parlamentných alebo iných funkcionárom poslancami je v poriadku, ak ich na to oprávňuje zákon. Predsedu a podpredsedov parlamentu volia poslanci, takže zo zákonného hľadiska je aj aktuálne prebiehajúca dráma v poriadku. Úplne v poriadku sú z ústavného aj právneho hľadiska pokusy o odvolávanie členov vlády a podobne. Vlastne zo zákonného hľadiska je v poriadku aj pravidelne sa opakujúci cirkus s neodôvodnene nadneseným názvom rozprava, pretože tento proces upravuje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a dáva v tomto ohľade poslancom široký priestor na prezentáciu stanovísk, ktoré by sa za normálnych okolností dali posudzovať aj ako výtržníctvo alebo považovať za podklad na súdom nariadený ochranný dohľad. A tým sa dostávam k podstate veci. Podľa mojej mienky by mali byť rozpravy o odvolávaní funkcionárov časovo výrazne limitované. Určite sa musí vyjadriť navrhovateľ. Ak to nestihne urobiť do pol hodiny, ani sekunda navyše mu nepomôže. Takisto sa musí vyjadriť aj odvolávaný, nech dostane na obhajobu aj trištvrte hodiny. A určite by sa mali možnosť vyjadriť aj poslanci. V tomto bode sa zrejme na mňa mnohí nahnevajú, ale to je v poriadku. Domnievam sa, že by úplne stačilo, ak by sa za každý poslanecký klub v rozprave o návrhu na odvolanie funkcionára vyjadrili maximálne dvaja členovia. A najviac do pätnástich minút. Rozprava o návrhu na odvolanie by mala prebiehať bez možnosti faktických poznámok. Aj tak nie sú faktické. Dobre, česť výnimkám, potvrdzujúcim pravidlo. Schôdze o návrh na odvolávanie funkcionárov sa vždy a neomylne zvrhnú na karneval najtupších emócií, pretože v každom volebnom období sa národu z nejakého dôvodu podarí do zákonodarného zboru vyslať jedincov identických alebo veľmi podobných šialencovi z Trnavy, Pročkovi, Galkovi, Hlinovi a iným anomáliám zdravého rozumu. Ak je možné niečo spoľahlivo označiť za zdroj blbej nálady v spoločnosti a šírenia nenávistných a iných nežiaducich, často aj zvieracích prejavov, sú to okrem iného aj schôdze o odvolávaní funkcionárov. Zákonodarca by preto mal zvážiť, či sám sebe neobmedzí možnosť aktívne podieľať sa na uvedenom protispoločenskom konaní skrátením rozpravy o návrhoch na odvolávanie funkcionárov na nevyhnutné minimum.

O FILOMÉNE, ČO SCHVAĽUJE POKUS O VRAŽDU ROBERTA FICA Kanál Ďateľ na Facebooku navštevuje a hojne tam aj diskutuje osoba, čo si hovorí Filoména Púhová. Na mieste profilovej fotky má vycapenú osobu ženského pohlavia s burkou na hlave a útočnou puškou AK 47 v ruke. Myslím si, že ide o falošný profil, zriadený za účelom šírenia rôznej formy propagandy. Napokon, presvedčte sa sami a posúďte, či sa mýlim alebo nie. Už niekoľko týždňov si hovorím, kde je cenzorská úderka Facebooku. Veď propagácia zbraní je predsa na tejto ctihodnej platforme tabu. Alebo propagácia zbraní, keď máte burku na hlave, je v poriadku? Len aby sme neurazili náboženské city radikálnych islamistov? Len sa pýtam. Včera mi udrel do očí jeden diskusný príspevok panej Filomény. Písala o tom, že atentátnik v Handlovej, čo sa pokúsil zavraždiť premiéra Roberta Fica, konal úplne racionálne, logicky a legitímne, pretože streľbou na predsedu vlády využil ústavné právo postaviť sa na odpor proti vláde, ktorá odstraňuje demokratické zriadenie. Kukám na to ako puk, pretieram si oči a ona/on/ono (kto vie, čo sa za týmto profilom ukrýva) to fakt napísala. Tak som napísal ctenému Facebooku hlásenie. Poukázal som na to, že Filoména sa podľa moje mienky môže dopúšťať prečinu schvaľovania trestného činu podľa § 338 ods. 1 Trestného zákona. Potvrdenie o doručení môjho podania do kontrolného centra Facebooku aj s doslovným obsahom sporného komentára mám v e-mailovej schránke. Zdá sa, že moja aktivita zabrala, lebo dnes som už napadnutý Filoménin komentár v diskusii nenašiel. Avšak účet Filoména Púhová je na Facebooku stále živý, a to aj napriek tomu, že preukázateľne vyjadrovala podporu pokusu o vraždu a na profilovej fotke zjavne propaguje zbrane. A nie hocijakej, ale obľúbeného vraždeného nástroja radikálnych islamistov AK 47. Domnievam sa, že orgány Policajného zboru a prokuratúry by si mali formou medzinárodnej právnej pomoci vyžiadať z USA všetky dáta, aj zmazané, z profilu Filoména Púhová a preskúmať, či vyššie popísaným konaním nedošlo k spáchaniu prinajmenšom prečinu podľa § 338 ods. 1 Trestného zákona, prípadne zločinu niektorej formy účasti na terorizme podľa § 419b ods. 1 Trestného zákona, v ktorom sa uvádza, že „kto verejne podnecuje na spáchanie niektorého z trestných činov terorizmu alebo verejne schvaľuje niektorý z trestných činov terorizmu, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov“.

POHĽAD ZA KULISY ZÁPADNEJ TLAČE A SPRAVODAJSKÝCH SLUŽIEB Francis Fukuyama napísal pre Foreign Affairs článok o priebehu a výsledkoch volieb v priebehu konca roku 2023 a doterajších ôsmich mesiacov roku 2024 vo viacerých krajinách sveta. Všimol si aj Slovensko. Podľa jeho názoru parlamentné voľby vyhral proruský populista Robert Fico. A prezidentské voľby proruský Peter Pellegrini. Francis Fukuyama je časťou západných liberálnych elít považovaný za ikonu spoločenských vied. Bol to on, kto pred viac ako tridsiatimi rokmi prišiel po európskych revolúciách na prelome rokov 1989 – 1990 a po rozpade Sovietskeho zväzu s koncepciou konca dejín. Jeho proroctvo sa naplnilo do takej miery, že v Európe sa dejiny opakujú. Tentoraz je hlavným javiskom historického podujatia Ukrajina. Rovnakú hodnotu, ako brak o konci dejín, majú aj reči Francisa Fukuyamu o víťazstve proruských síl na Slovensku. Nebyť atlantickým komsomolcom ešte neznamená byť vazalom Vladimira Putina. Usilovať sa aj v čase globálneho šialenstva o pragmatický dialóg s Moskvou tiež neznamená nekriticky súhlasiť so spôsobom, akým sa rozhodla riešiť marazmus medzi Baltským a Čiernym morom na východ od Karpát, za ktorý nesú spoluzodpovednosť nielen Rusi a Ukrajinci, ale aj kolektívny západ. Vedca v oblasti humanitných vied odlišuje od provinčného škrabáka okrem iného aj schopnosť vnímať a pomenovať jemné odtiene rozdielov politických naratívov. Neviem, z akého dôvodu je Francis Fukuyama považovaný za vedca, ak sú jeho analýzy rovnako povrchné ako verbálny a písomný balast slovenskej Baby Vangy alias Vagoviča. V ostatných dňoch ma zaujali aj Finacial Times. Šéfovia CIA a MI6, teda rozviedok Spojených štátov a Spojeného kráľovstva, William Burns a Richard Moor pre spomínané noviny napísali článok o tom, že NATO a západ musia aj naďalej pokračovať v zbrojnej podpore Ukrajiny. Nie je možné nevšimnúť si, že článok vyšiel dva mesiace pred americkými voľbami. A teraz si predstavme, že šéfovia ruskej a čínskej spravodajskej služby by napríklad v Sputniku a Global Times (pekinské vládne noviny vychádzajúce v angličtine) simultánne publikovali spoločný článok o nevyhnutnosti podpory štátov BRICS súčasnému vedeniu Venezuely, čeliacemu nátlaku a otvorenému zasahovaniu do vnútorných záležitostí zo strany USA. Zo všetkých strán by sme počuli krik o tom, že Rusko a Čína sa vrátili do čias Stalina a Mao Ce-tunga. V každej civilizovanej krajine robia spravodajské služby to, čo od nich žiadajú ich klienti, teda vlády. Šéfovia CIA a MI6 túto logiku otočili z nôh na hlavu a diktujú súčasným a najmä jednému potenciálnemu budúcemu šéfovi, ako by mal konať v dôležitých otázkach geopolitiky, vojny a mieru v Európe. Fakt neviem, kam sa uberá kolektívny západ týmito maniermi. To akože CIA dvíha varovný prst pre prípad, že ak vyhrá prezidentské voľby Donald Trump s jasnou agendou ohľadom vojny na Ukrajine, najväčšia spravodajská agentúra sveta sa postaví na zadné. A potom čo?

VÁŠÁRYOVÁ, ŠIMEČKA, HVORECKÝ: NADĽUDIA ČI INTELEKTUÁLNY CHLIEV? Istá Magda Vášáryová sa zúčastnila Globsecu v Prahe. Azda nič nemôže lepšie zosobňovať intelektuálny úpadok podujatia, čo si domýšľavým názvom robí nárok na pochopenie problémov globálnej bezpečnosti. A potom sa teta Magda opäť raz vygrckala cez české médiá na vlastný národ. Vraj voliči súčasnej vládnej koalície a Republiky sú pod akúkoľvek úroveň. Nuž, pani Magda, ľudia, o ktorých sa vyjadrujete s toľkým dešpektom, svojimi rukami a umom pestujú, chovajú a produkujú všetko, či si denne kupujete v obchode a neskôr kladiete na stôl. Bez ich zručnosti a umu by ste ani len snobským noštekom nemohli ohŕňať, pretože by ste zahynuli od hladu. Neviete, čo je siať a žať, neviete, čo je chovať a kŕmiť, aby bolo čo na stôl položiť. Hlavné je, že o globálnej bezpečnosti viete všetko. Istý Martin M. Šimečka zase v tlačovom orgáne Miškovej strany natlačil plnú stareckú plienku slovných fekálií. Tentoraz sa zahral na etnológa kríženého s antropológom a behaviorálnym psychológom. V raj výjavy Petra Pellegriniho na traktore vykopávajúceho zemiaky zosobňuje akýsi archetyp „oráča v kroji, čo je symbol slovenskej minulosti, keď štát neexistoval a Slováci žili v tieni iných národov“. K tomu sa žiada dodať len jedno: Ak by celé predchádzajúce generácie slovenských oráčov v kroji ostali na intelektuálnej úrovni mentálneho piadimužíka Šimečku, veru by sme sa k štátu nikdy nedopracovali. Slovenská sedľač však zrodila mnoho múdrych Slovákov, vďaka čomu sme sa vyhli osudu odkázanému na vodcovstvo potomstva intelektuálnej elity, čo oslavovala neľudské krutosti päťdesiatych rokov. A napokon, istý Michal Hvorecký, takisto v tlačovom orgáne Miškovej strany, si usiera zo Slovákov, ktorých pobúrili zvesti o zákaze domácich zakáľačiek. Vraj to považuje za „dôstojné zavŕšenie“ uplynulých desiatich mesiacov pôsobenia súčasnej vlády. „Muselo sa to skončiť v chlieve,“ dodal. Rovnako ako tetka Magda a Miškov tatko, aj pánko Hvorecký zjavne ohŕňa nosom nad pospolitým ľudom, čo ešte svinku zvykne chovať. Ani rozdrapený Hvorecký totiž nechápe, že dnes už síce nie je domáce chovanie jatočných zvierat otázkou prežitia, ale vecou stále udržiavaného spôsobu života. Tradície. Napríklad môj svokor, kým žil, stále choval sviňu. Niekedy aj dve. Nie preto, lebo si nemohol dovoliť nakupovať u mäsiara, ale preto, lebo aj týmto nostalgickým spôsobom udržiaval kontakt so svetom, aký poznal z detstva a mladosti. Neviem, v akom svete vyrastal Hvorecký, jedno však viem naisto: Má v hlave poriadny chliev, pretože ešte nikdy neovoňal reálny chliev.

AK SA CHCÚ NOVINÁRI ŠPÁRAŤ V ČREVÁCH ROBERTA FICA... Všimol som si, že žoldnieri politickej propagandy koncentrovaní v nesvätej trojici progresívnych denníkov sa v ostatných dňoch dožadovali detailnejšieho informovania o zdravotnom stave premiéra Roberta Fica. Nie je celkom jasné, aký účel mali tieto požiadavky. Napokon, je úplne jedno, či uverili konšpiračnej teórii o fingovanom atentáte (populárnej v určitých kruhoch) alebo jednoducho nechápu, že aj tretí najvyšší ústavný činiteľ má právo na rešpektovanie osobnej zóny. Podstatné sú totiž dve okolnosti: 1. Dvojaký svetelný rok. 2. Nedostatok sebareflexie. Začnime dvojakým svetelným rokom: dožadovanie sa podrobnejších informácií o zdravotnom stave súčasného premiéra Roberta Fica a úplná absencia podobnej aktivity v prípade zjavne dekompenzovaného expremiéra Igora Matoviča. Keď šialenec z Trnavy v stave očividnej psychotickej epizódy hnal zdravých ľudí na testovanie, keď sa bez akéhokoľvek vážnejšieho dôvodu rozplakal na tlačovke alebo keď vrieskal v parlamente, akoby nebol schopný ovládať svoje konanie – vtedy sa novinári nedožadovali psychiatrického vyšetrenia alebo aspoň odborného posudku z odvetvia psychológie. A teraz pár slov o sebareflexii. Ak ide o iných, nájomní žoldnieri propagandy prezlečení za novinár s obľubou tvrdia, že osoby zapojené do verejného života musia znieť väčšiu mieru kontroly a kritiky ako bežné súkromné osoby. Fajn! Škrabáci sú nad akúkoľvek pochybnosť súčasťou verejného života a do veľkej miery ovplyvňujú politické nálady v štáte. Ich médiá majú dosah na státisíce, v niektorých prípadoch aj milióny obyvateľov Slovenska. Čo keby išli ostatným aktérom príkladom? Napríklad by mohli súhlasiť s vykonaním psychologických posudkov komisiou nezávislých odborníkov so zameraním najmä na odhalenie niektorých nebezpečných osobnostných čŕt, ako sú psychopatia, sklony k manipulovaniu, neschopnosť empatie a absencia vyšších citov. Novinári, čo by sa radi špárali niekomu inému v črevách (aj je úplne jedno, či ide alebo nejde o ústavného činiteľa), by mali tiež znieť zásah do osobnej zóny. Už len preto, aby bolo jasné, či sú z psychologického hľadiska schopní vnímať objekty svojho záujmu ako ľudské bytosti z mäsa a kostí s rovnakými emóciami a potrebami ako oni/ony sami.

NEŠÍRTE HOAXY O PREZIDENTOVI RIZMANOVI Mám impertinentnú poznámku: Nešírte hoaxy o prezidentovi Rizmanovi! Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava V prezident Rizman okrem oznámenia o náhodnom výstrele nepochybne odovzdal aj predmetnú strelnú zbraň za účelom znaleckého skúmania. Alebo žeby nie? Prezident Rizman sa dobrovoľne podrobil odberu krvi za účelom vylúčenia prítomnosti alkoholu alebo iných návykových látok (THC, metamfetamín a iné chuťovky) v čase zaobchádzania so strelnou zbraňou. Alebo žeby nie? Prezidentovi Rizmanovi boli urobené stery rúk a oblečenia za účelom zistenia splodín po výstrele. Oblečenie, ktoré mal na sebe prezident Rizman v čase náhodného výstrelu, bolo zároveň zaistené ako vecný dôkaz. Alebo žeby nie? Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava V vyslalo na miesto incidentu forenzný tím s cieľom zadokumentovať stopy tak v byte prezidenta Rizmana, ako aj v byte susednom, kde sa mal akiste náhodne vystrelený projektil zastaviť v stene. Alebo žeby nie? Na základe oznámenia prezidenta Rizmana polícia vypočula obyvateľov bytu, v stene ktorého sa zastavil projektil vystrelený z čistenej zbrane. Ich svedecké výpovede výrazne napomohli ustáliť skutkový dej celého incidentu. Alebo žeby nie? Na základe určenia polohy otvorov po priestrele jedného okna, zrejme aj druhého a miesta ukončenia trajektórie letu projektilu bude následne okresné riaditeľstvo vykonávať dokazovanie pribratím do konania znalca z odvetvia balistiky. Alebo žeby nie? Po vypracovaní posudku z odvetvia balistiky bude možné určiť, v akej polohe bola zbraň v čase výstrelu. Teda, či bola položená napríklad na stole pri procese čistenia alebo či náhodou nemanipuloval podozrivý prezident Rizman so zbraňou inak, ako opísal v prvotnom oznámení. Alebo žeby nie? Iným znaleckým dokazovaním bude určené, aký odpor je potrebné prekonať stlačením spúšte predmetnej zbrane vydanej do konania prezidentom Rizmanom, aby došlo k výstrelu. Tým bude zodpovedaná otázka, či je možné, aby napríklad ľahkým brnknutím do spúšte nastal nechcený výstrel. Alebo žeby nie? Na základe vykonaného dokazovania bude prezident Rizman vypočutý znova. Budú mu položené otázky, ak by nejakou nevysvetliteľnou náhodou došlo k rozporu medzi jeho tvrdeniami obsiahnutými v pôvodnom dokazovaní a výsledkami znaleckého dokazovania. Alebo žeby nie? A nepochybne už počas úkonu oznámenia náhodného výstrelu prezident Rizman detailne vysvetlil, že pred začatím procesu čistenia zbrane z nej vytiahol zásobník a dôkladne skontroloval komoru, či v nej nie je založený projektil. Alebo žeby nie? Prosím, nešírte hoaxy o prezidentovi Rizmanovi! Vyšetrovanie incidentu je v plnom prúde a sám oznamovateľ a podozrivý v jednej osobe poskytuje orgánom Policajného zboru plnú súčinnosť. Alebo žeby nie?

EŠTE RAZ O SOFTVÉRI PEGASUS A PROGRESÍVNEJ „REBÉLII“ Nie je vôbec prekvapujúce, že do kampane proti zaobstaraniu monitorovacieho systému Pegasus sa zapojili všetky tlačové orgány Progresívneho Slovenska. Ide totiž o rozsiahlejšiu agendu, presahujúcu humná nášho maličkého politického dvorčeka. Hneď vysvetlím. Áno, vládni činitelia popreli zakúpenie tohto zariadenia, ale to ešte nemusí znamenať, že je to aj pravda. V tomto ohľade sa totiž ani pravda hovoriť nesmie, pretože sily a prostriedky SIS sú predmetom zákonného utajenia. Kto to nechápe, nepochopí ani zvyšok tohto statusu. Napokon, dnes mi ani tak nejde o to, čo je utajovanou skutočnosťou, ale o to, prečo progresívne tlačové orgány zatrúbili na poplach. Odporúčam každému, naštudovať si programové priority a ciele progresívnej frakcie Európskeho parlamentu RENEW Europe (teda Obnovme Európu). Jej členom je, pochopiteľne, aj Miškova strana. Obnovme Európu otvorene horuje nielen proti softvéru Pegasus, ale aj proti všetkým zariadeniam operujúcim na rovnakom princípe. A nielen to. Táto programová téza európskej progresívnej internacionály sa objavila aj v predvolebnej rétorike Miškovej strany. Slovom PS ide v línii progresívnej Kominterny a v tomto duchu sa zapojili do podivuhodnej kampane proti softvéru Pegasus aj všetky spriaznené slovenské médiá. Úplne by som chápal, ak by bola na stole téma zvýšenej súdnej ochrany a väčších zákonných garancií pred zneužívaním informačno-technických prostriedkov na nezákonné ciele. Vôbec však nechápem, ako môže niekto pri plnom vedomí brojiť proti technológiám umožňujúcim odhaľovať komunikáciu najnebezpečnejších zločincov. Som si istý, že ak by sa zajtra na Hlavnej ulici v Košiciach na piatich rôznych miestach synchrónne odpálili teroristi a spolu so sebou by na druhý svet zobrali desiatky nevinných obetí, Miško a Mária by boli prví na Námestí SNP s transparentom „Fico nedokáže ochrániť Slovensko“. Nie je argumentom, že Pegasus je možné zneužiť, pretože zneužiť je možné všetko. Aj súčasný, málo efektívny odpočúvací systém, zadováženým za pochybných okolností triom Lipšic-Krajniak-Klimek (viac v pripravovanej knihe) Jedinou odpoveďou na nezákonné zneužívanie informačno-technických prostriedkov je silná súdna ochrana a dôkladné protokoly kontroly na režimových pracoviskách tajnej služby a polície. Reakciou však nemôže byť boj proti technológiám. Napokon sú to všetci progresívni magnáti, čo sponzorujú PS, kto finančne vyrástol na čerpaní verejných zdrojov určených na technologický rozvoj v oblasti takzvanej zelenej energie. Prečo sú v progresívnej bublinke zvrchu nanucované aj štedro dotované zelené technológie v poriadku, ale technologický pokrok v boji proti terorizmu, organizovanému zločinu a špionáži už OK nie je? Popísaný prístup progresívnych internacionalistov je veľmi podozrivý a domnievam sa, že je tomu potrebné venovať zvýšenú pozornosť.